Jula

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ale ty (vy) si (ste) mi to sľúbil (a/i)! - II

Pár myšlienok ku komentárom k predchádzajúcemu článku rovnakého mena. Za všetky ďakujem.

2005-01-15 12:24:34, Záleží od toho..., Autor: SNiPI
... o aký sľub ide. Ja som sa naučil rozlišovať hodnotu sľubov, pretože viem, že niektoré sú iba planými snahami o utíšenie, ďalšie sú sľubmi z ľútosti a iné sú ozajstné sľuby.

Ak ti niekto niečo slúbi, tak by to síce splniť mal, ale už sa to tak nebere. Rovnako ako to platí aj pri iných veciach. Už dávno nemá veľa vecí takú hodnotu, ako kedysi.

Možno je to mojou výchovou, ale sľub je sľub. Ak niečo sľúbiš, dodrž to. Ak si si nie istý, nesľubuj. Tak ma to učili doma, tak sa to snažím dodržiavať. Ale i napriek tomu musím Ti dať za pravdu SNiPI. Naozaj si postupne zvykáme na to, že sú sľuby a sľuby. Potom človek prežije nie raz krutú chvíľku keď včas nerozlíši o ktorý sľub práve ide. Pritom si stačí spomenúť, aký pocit každý jeden mal, keď mu ako dieťaťu prvý krát nedali/neurobili čo sľúbili (rodičia, súrodenci, ujovia, tety…) Ten pocit poníženia, menejcennosti a zaradenia do kategórie hlupákov, ktorí sú druhým na smiech. Možno by neskôr v dospelosti zbytočne nesľuboval, lebo pocit viny je niekedy ťažšie bremeno ako splnenie daného sľubu. Áno každý sa s tým postupne vyrovnal, každý to nejako prekonal, ale vo vnútri už ostal malý červík nedôvery, ktorý postupne rokmi a skúsenosťami rastie. Postupne sami začneme robiť druhým to čo sa stalo nám, z pomsty, možno preto aby sme sami nevyzerali ako hlupáci, ktorých možno ľahko oklamať. A tak to s nami postupne rastie. Nesplnené úlohy v škole, neskôr neprídeme na schôdzku s niekým kto nás má rád, ale my jeho nie (Zacítili ste bodnutie pri srdci? Koľkí to zažili), postupne si neplníme úlohy v práci, manželské sľuby (načo sa vlastne berieme?), neplatíme za čo treba platiť, pretože platy nám zas nevypláca zamestnávateľ (aj keď je tu kolektívna zmluva, zákonník práce), či obchodný partner jednoducho nezaplatil za vykonanú a dohodnutú prácu/tovar (Načo sa trápiť nejakým obchodným právom, však?), nevrátime požičané peniaze,…a potom ?

Zisťujeme, že sme bez priateľov, chýba nám náruč milovaného človeka, miesto kde žijeme ani zďaleka nezodpovedá predstave pokojného domova, máme problém čokoľvek a kdekoľvek zohnať, banka nám nechce poskytnúť úver, naháňajú nás veritelia, v horšom prípade mafiáni…

Morbídne? Áno, ale ako pravdivé a skutočné.

Áno sú sľuby a sľuby. Pre niektorých. Pre iných je sľub sľubom. Čestným záväzkom ktorý dodrží. Koho by človek mal radšej v svojej blízkosti? S kým by radšej spolupracoval či žil? V ktorej kategórii by sme chceli byť?

Tak napríklad. Čo taký bozk na dobrú noc?

Bozk na dobrú noc. Je iný od mamy, iný od súrodencov (áno i také sú), iný od Tvojho partnera. Je iný keď je prvý ako ten neviem koľký v poradí. Aby bol ten posledný, či ďalší po ňom taký ako prvý bozk záleží na každom jednom človeku. Možno práve ten stý, či tisíci bozk, má preto pachuť falošnosti, lebo niektorý z partnerov nedokáže plniť svoje sľuby.

Neplnenie sľubov v sebe skrýva tiež kus sebectva a bezohľadnosti. Taktiež neshcopnosti vcítiť sa do pocitou druhého. Nadarmo sa nehovorí, nerob druhým to čo nechcš aby tebe robili. 

 

2005-01-15 12:42:04, mne, Autor: Spirit
casto rodicia slubovali ze ma roztrhnu ako hada atd. mozno je dobre ze to nedodrzali to neviem posudit ale urcite je mi dobre ze uz zijem samostatne

To nebol sľub, ale výstraha. Ak to prospelo aspoň v tom, že dnes vieš odlíšiť čo je dobré a čo nie, je to fajn, že Ťa vaši neroztrhli .

.
2005-01-15 12:50:10, zvykla som si na neplnenie sľubov , Autor: lulla
a v poslednej dobe ma viac prekvapí, keď sľub niekto splní ako keď ho nesplní
na druhej strane sa snažím nesľubovať to, čo nie je v mojich silách splniť

Tak sme na tom podobne. Ak sa naučíme aspoň takému kompromisu, sme o krôčik bližšie k dobrému človeku. A v živote sa Ti to mnohonásobne vráti. Vždy je čestnejšie povedať na rovinu, prečo nemôžeš sľúbiť niečo. Predpokladám, že Tebe by sa tiež viac páčil takýto prístup.


2005-01-15 12:56:33, re: lulla, Autor: Spirit
najkrajsie je nieco peknee neslubit, ale splnit :)

2005-01-15 13:00:04, 2 Spirit, Autor: lulla
Neboj sa, aj to robím :)

2005-01-15 15:32:59, krajšie je..., Autor: SNiPI
... keď sa na niekoho usmejete a pokúsite sa naplniť jeho túžby a sny. Či už je to iba nejakou maličkosťou alebo rovno kúpou domu ;)

Ako vidím toto ste si celkom pekne rozdiskutovali, ostatným neostáva nič iné len súhlasiť.

2005-01-15 17:55:20, re: SNiPI, Autor: Spirit
ked ma niekto len materialne tuzby, tak nech si ich (za trest) splna sam..

Spirit, nejde o materiálne túžby, ale o princíp. Nesľubuj čo nemôžeš splniť. Aj keď vieš, že sľub by potešil, alebo jednoducho máš pocit že lepšie zapôsobíš napr. na milovanú osobu. Sklamanie z nesplneného sľubu zničí viac ako dokážeš do tej doby získať.


2005-01-17 09:38:55, vynutene sluby, Autor: bowden
Neviem, ci sluby vynutene vydieranim, zastrasovanim a podobne sa musia plnit. Nemyslim tym pistol na spanku. Take partnerske, alebo detske vynucovanie si slubu je dost osemetne.


Nesľubuj. Povedz MOŽNO, POKÚSIM SA, UVIDÍME ČO SA BUDE DAŤ ROBIŤ….alebo rovno NESĽUBUJEM LEBO… a vysvetli príčinu. Nakoniec postačí keď človek mlčí. Aj detský pohľad ako zbraň pre vydieranie, je možné udržať v únosnej neškodnej rovine. Rozhodne je lepšiie odpovedať dieťaťu neurčito a splniť jeho želanie ako sľúbiť na určito a potom nesplniť.

Deti sú v tomto prípade absolútne zvláštna kategória. Berú všetko tak ozajstne, nepredpokladajú podraz od človeka, ktorý je im blízky a povedzme ich vzorom. O to viac ich zasiahne nesplnenie sľubu. A len naozaj necitlivý človek dokáže vydržať bez pocitu viny vyčítavý detský pohľad plný sklamania a odsúdenia. Ak len trošku to dieťa ľúbite, toho detského pohľadu sa do smrti nezbavíte.Nehovoriac o tom, že takto získa dieťa neuveriteľnú moc. Aby sa človek vyhol takémuto zážitku, radšej dieťaťu dá aj to čo v podstate nepotrebuje. A malý “vydierač” veľmi rýchlo vycíti a využije vašu slabosť.

Nechcem sa týmito riadkami stavať do pozície svätice, či dokonalej bytosti. Ani zďaleka. Tiež musím niesť “bremeno svojich životných prešľapov”. Len som akosi nevedela odolať tejto téme a podeliť sa s ostatnými o ich názory a postoje. Možno preto, aby som tak trochu pomohla vlastnému svedomiu.

Pretože svedomie je ten najkrutejší sudca a vykonávateľ trestu. Ozve sa vždy v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Vlastné svedomie nepozná odloženie trestu, či odpustenie trestu, premlčacie lehoty...jednoducho je tu, ozýva sa neustále, ťaží a strpčuje život až do jeho konca. Jednoducho, nedovolí vám ujsť pred vlastnou minulosťou a vlastnými hriechmi. Pretože či chceme, alebo nie nesplnený sľub je (ako) hriech.


Zamyslenie | stály odkaz

Komentáre

  1. :)
    súhlasím
    publikované: 19.01.2005 10:16 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. :)
    súhlasím
    publikované: 19.01.2005 10:16 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. WOW...
    Pekne odcitované a ak ide o ten bozk na dobrú noc. Je iný. Stále je iný. Či prvý, či posledný. V každom jednom (ak je úprimný) je kúzlo toho prvého. Toho nepoznaného. Toho očakávaného... ;) Myslím...
    publikované: 19.01.2005 10:35 | autor: SNiPI (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014