Jula

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Poďakovanie

Čo o blogeroch písu v SME (viď článok Internet praje exibionistom) Dostala som sa k nemu zo stránky www.post.sk.

Nečítam len príspevky na www.blog.sk , zaujíma ma čo sa píše v denníkoch, čo na iných stránkach. Mám možnosť poznať názory ľudí s ktorými sa nemôžem stretnúť, hovoriť. Umožňuje mi to rozmýšľať nad správnosťou mojich vlastných názorov. Učím sa tak mnohým veciam, trebárs i tolerancii voči druhým.

Ale prečo tento úvod.

Každé ráno si prezerám prehľad najnovších správ na rôznych internetovských stránkach. Dnes, ajhľa na www.post.sk vidím titulku článku "Internet praje exibionistom" (ospravedlňujem sa, moje začiatočnícke skúsenosti zatiaľ nestačia na to aby som vytvorila priame prepojenie na tento článok). Zaujalo ma to a tak som si článok otvorila. A   ostala som s prekvapením hľadieť na jeho obsah. Prečítala som so ho druhý krát  , tretí krát, aby som sa uistila, že dobre vidím   . Jeho autor, Tomáš Ulej, píše o blogeroch a ajhľa  , cituje sa tam i môj príspevok o jednom popoludní na nákupoch.

Skúsila som kliknúť na prepojenie a čo nevidím  otvorila sa stránka so všetkými mojími príspevkami.

Obsah článku nevyznel zrovna lichotivo. Keby som bola vzťahovačná, urazím sa, pretože som sa dozvedela, že som zaradená do kategórie exibionistov. Pokiaľ si pamätám (nemám práve po ruke slovník cudzích slov) týmto titulom sú označovaní ľudia, ktorí sa radi predvádzajú, odhaľujú na verejnosti.  No.... už som v živote počula o sebe kdečo, ale toto je pre mňa novinka. Myslím, že Tomáša by poriadne vysmiali ľudia čo ma poznajú. K takémuto správaniu mám na míle ďaleko.

Tak sa chcem touto cestou poďakovať Tomášovi Ulejovi za reklamu. Predpokladám, že vie nie len písať, ale i čítať viac ako titulky článkov. A keď nie,  iní ľudia, ktorí čítať vedia sa budú môcť zamyslieť nad tým o čom som písala a o čom chcem písať. Len pre upresnenie. Tento príspevok (Jedno popoludnie na nákupoch) neobsahoval infantilné názory na druhy pre mňa vhodnej kozmetiky, či najnovších módnych trendov v miestnych butikoch. Písala som o našej ľahostajnosti voči starostiam zdravotne postihnutých ľudí.

Neviem, či to bola vhodne zvolená forma, ale je to téma, ktorá mi v poslednej dobe stále chodí po rozume. Prečo? Jednoducho preto, že si málokto zo zdraých ľudí uvedomuje ako ľahko môže o tento dar, dar byť zdravý, prísť. Stačí, nepozornosť pri prechádzaní cez cestu (pokojne to môže byť vodič), stačí aby mal človek smolu a jeho auto sa stretne s autom nejakého neskúseného, alebo priveľmi odvážneho vodiča. A nemusí ísť o takýto incident. Koľko je hlúpych náhod a úraz je tu. Alebo taká jednoduchá skratka CMP. A skrýva sa za ňou ľudská tragédia, spôsobená stresom, nezdravým spôsobom života, alebo jednoducho dedičnosťou, či božou vôľou. Čo je to za skratka? CIEVNA MOZGOVÁ PRÍHODA. Kto z nás môže stopercentne povedať, mne sa to nestane.

A zrazu zisťujeme, že nemôžeme ísť normálne medzi ľudí, lebo... :

  • napr. bývate na piatom poschodí a výťah je zas pokazený.
  • vstup do výťahu je o pár schodov vyššie a plošina na vyvezenie vozíka i s vami stojí niekoľko desiatok tisíc korún.
  • architekt si myslí, že priame a hranaté línie sú tie najkrašie a čím vyššie je vchod tým krajšie jeho budova vyzerá. Nejaká nájazdová plocha pre vozíky, či kočíky pre deti? FUJ PREČ S TÝM!
  • obchody musia prosperovať a tak uličky medzi regálmi sú čo najužšie (zmestí sa viac tovaru, najlepšie nechaného rovno v krabiciach, nie je treba tak veľa personálu na vykladanie do regálov), načo menšie nákupné košíky, (ktoré by sa vraj EŠTE mali dať upevniť k invalidnému vozíku) veď by sa kúpilo menej tovaru, vykladať tovar, aspoň ten základný, do úrovne  z ktorej dosiahne i sediaci človek ( výsledok by bol opäť menej vyloženého tovaru, viac práce)
  • úrady, väčšinou umiestnené v budovách spred roku 1989, človek na vozíku môže len zbožne hľadieť do vysoko čnejúceho vchodu.
  • prechody z chodníkov na cesty a naopak
  • vyhradené ochranné zóny pre parkovanie áut zdravotne postihnutých
  • spôsoby otvárania dverí, okien
  • vstupy do sociálnych zariadení, kde i zdravý človek má problém otočiť sa, či za sebou zavrieť dvera. A to už nehovorím o vhodne umiestnených madlách.
  • ponuka sanitárnej techniky, nábytku, vybavenia domácností....

A ešte mnoho a mnoho drobných, ale pre postihnutých ľudí, neprekonateľných bariér. Neveríte? Skúste sa prejsť vo svojom okolí a zamyslieť sa nad tým. Ani jeden človek nemôže povedať, že určite nepatrí, či nemohol by patriť, do tejto skupiny.

A ešte malá poznámka k mojím dôvodom prečo som začala písať na BLOG.SK. Moji priatelia a známi poznajú moje názory a v mnohom sme si podobní. Rada by som však poznala aj iných ľudí, iné pohľady na svet a život okolo nás. Poučila sa z toho a zlepšila to, čo sa zlepšiť dá. Zaujímavé je, že teraz sa mi niektoré moje problémy zdajú banálne, pretože vidím, že sa tým netrápim len ja. Prirovnala by som to skupine študentov umeleckej školy, ktorí majú za úlohu nakresliť sochu stojacu pred nimi. Sú rozostavení dookola. Keď si potom prezeráte výsledky ich práce, každý obrázok je iný. A predsa... je to tá istá socha. Dovolí si niekto povedať, že obrázok jedného študenta je klamstvo, len preto, že druhý ju videl inak?

Takže, milý Tomáš Ulej, bolo mi cťou poznať Tvoje názory. Dúfam, že nikdy nebudeš patriť medzi blogerov. Oni píšu o svojich pocitoch, poznatkoch, skúsenostiach. Ale o čom píšeš Ty? Faktom je, že si sa naozaj a výrazne odhalil.

 

 

 


Pár slov | stály odkaz

Komentáre

  1. Ospravedlnenie
    Ospravedlňujem sa za chybu v slove exhibicionista. To slovo je pre mňa tak cudzie, že ako vidíte, nedokážem ho ani napísať. Ďalšia ukážka ako sa človek môže vďaka blogovaniu zlepšiť. Teraz to už určite nezabudnem.
    publikované: | autor: Jula (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. :)
    samozrejme, tomas ulej pise blog :) http://ulej.blog.sme.sk/

    a zaver clanku (pod ciarou) bol v pohode :)
    publikované: | autor: azure (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. a este
    publikované: | autor: azure (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Este raz
    Napísal som Vám odkaz, ak ste nedostali tak - prosím ozvite sa mi na môj email, mohli by sme sa na túto tému ešte porozprávať. V skratke, myslím si, že nastalo mnoho nepochopenia a je v mojom úmysle porozprávať sa s Vami.

    A ak som sa vás dotkol tak prepáčte, ja som myslel, že Vám pomáham.
    publikované: | autor: Tomáš Ulej (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Novina je to
    Kedze aj ja mam tri pismenka (DMO) tak Julu chapem. Tomas Ulej je holt novinar.

    Novinari sa zivia pisanim clankov. Aby ludia ich clanky citali musia mat putavy titulok (vid. Novy cas).

    Tomas Ulej napisal clanok s putavym titulkom na aktualnu temu avsak bez hlbsej znalosti veci. Tomas Ulej nie je ani prvy ani posledny novinar, ktory to robi a robit bude....mam s tym aj osobne skusenosti a mohol by som napisat clanok, ale taky novinari ako Tomas Ulej mi za to nestoja.
    publikované: | autor: Thalen (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. musim aj ja prispiet
    2 Thalen

    Na Tomasa sa nevyvrsuj, skor by si mal byt viac znaly problematike ty. Tento clanok Jule pomohol k popularite, mozno ziarlis, ze nepisal o tebe.

    2 Jula

    Neexistuje zla publicita, existuje iba publicita a vdaka nej si dnes na blog.sk pekne poskocila a necudoval by som sa, keby si predbehla tradicne blogy, co tam stale vidiet.
    publikované: | autor: humusak (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. ....
    Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ste zareagovali a za Vašu podporu. Mám z toho radosť.
    Pan Ulej, neurazila som sa a ani sa necítim dotknutá. Viem, že ste to myslel dobre a že ste chceli písať hlavne o blogovaní a blogeroch, ako určitej forme internetovej komunkácie. Lichotí mi, že práve môj "článoček" sa Vám zapáčil a použil ho ako príklad. To poďakovanie som myslela úprimne, ale v svojej reakcii (ktorá asi vyznela ostro)som chcela len doplniť čo sa vo Vaších riadkoch strácalo. Premietla som si Váš článok do tlačenej podoby, (tam sa nedá otvoriť ďalší text kliknutím na odkaz) a obsah Vášho článku potom vyznel úplne inak. Prvé reakcie naň to jasne ukázali.
    Čo na záver (ak je to záver, skôr by som chela hovoriť o začiatku), o blogovaní a blogeroch som sa dozvedala len pred pár týždňami vďaka reklame na www.post.sk. Zvedavosť (aj keď je to mrcha cnosť)mi nedala nepreskúmať čo je to za novotu. Môžem povedať, neľutujem toho a dúfam, že i nabudúce budú pre ostatných moje písmenká, slová, vety, zaujímavé tak ako tie Vaše pre mňa.
    publikované: | autor: Jula (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. To Humusak
    Nemyslim, ze by som sa na Tomasovi Ulejovi vrsil a o publicitu nestojim. Mal som svojho casu tu cest s novinarmi v novinach aj v rozhlase, sledujem rozme publicisticke relacie a urobil som si urcity obraz o tom ako "popularna" novinarcina funguje a svoj nazor som vyjadril v komentari. Tot vsjo.
    publikované: | autor: Thalen (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014